Prečo Čína nemá nových nakazených? 😷

Fotka mesiaca - Večerný Šanghaj. Stiahnite si fotku do počítača.

Editoriál

Priatelia, pozdravujem do rozbúrených vôd druhej korona vlny. Dnešný mail bude po dlhšej pauze opäť o Covide. Stále viac ľudí sa ma totiž pýta ako to že v Číne nemajú takmer žiadnych nových nakazených. Okrem toho že som o tom natočil posledné video, tak mi pred nedávnom poslal zopár otázok aj reportér z Denníka N. O moje odpovede sa s vami chcem podeliť. Môžno vás zaujmú a kľudne ich prepošlite ďalej. Či už rovno tento mail alebo článok, ktorý vyjde čoskoro na Denníku N. Budem ho určite zdielať na mojom Facebooku a Twitteri (ktorý ma inak v poslednej dobe začal veľmi baviť). Pôvodne som tento text chcel dať len do tohoto newslettra, ale nakoniec je podstatne dlhší než som čakal. A tak som ho dal aj na blog.

Čím to podľa vás je, že v Čine nedošlo od februára k výraznému nárastu prípadov COVID-19? Môžete to porovnať s Európou, pripadne Slovenskom? Aké opatrenia ma momentálne krajina zavedené?

Osobne si myslím že situácia je v Číne diametrálne iná od Európy a USA z dvoch dôvodov - prísnych vládnych nariadení a prístupu ľudí, ktorí berú situáciu od začiatku oveľa zodpovednejšie. Oboje vychádza pochopiteľne aj z diametrálne iného politického a kultúrneho prostredia. Mnohé veci, ktoré sú v Číne úspešné, sú v Európe nereálne a nefungovali by.

Hnať sa za neustálou nulou je z ekonomického hľadiska kontraproduktívne, nikto okrem Číny to nerobí, je to zbytočné, drahé a príliš to obmedzuje životy ľudí. Väčšina bohatých ázijských krajín situáciu udržuje stabilizovanú, tak aby neohrozovala ekonomiku, neženú sa za nulou (Je o tom zmienka aj v pripravovanej knihe Denník z Wuhanu čo som preložil). Väčšina západných krajín to chcela tiež, ale nedokázali to, šírenie je už nekontrolované a pravdepodobne tieto krajiny čakajú prísne lockdowny. Čína však má "nulu", lebo na ňu vsadila svoj politický kapitál, ako aj kredibilitu strany na ktorej stojí celá sociálna stabilita, okrem toho má ekonomické možnosti robiť neekonomické rozhodnutia. Kým úplne zastavenie šírenia by v iných krajinách spôsobilo sociálnu nestabilitu a neudržateľné ekonomické straty, v Číne je to naopak - upevňuje to postavenie strany a strana na to má peniaze. Čína a čínska vláda má v očiach občanov iné priority než iné štáty a nemôže si dovoliť tieto priority meniť.

Jedným z najprísnejších opatrení, ktoré v Číne platí od marca, je uzavretie hraníc. Až do konca leta boli uzavreté pre všetkých cudzincov vrátané tých, ktorí mali platné pracovné víza, povolenia k pobytu, pracovné úväzky a aj rodiny v Číne. Nikto okrem samotných Číňanov sa do Číny viac ako päť mesiacov nemohol dosať, ak sa nestihli vrátiť pre zavretím (mali na to príležitosť), mnohí prišli o prácu alebo zostali pol roka odlúčení od svojich rodín. Vracali sa len Číňania, čakala ich však prísna karanténa v štátnych karanténnych centrách, za ktoré si platili. Domáca karanténa nebola možná. Dnes už platí polovica v štátnej karanténe, polovica doma. Väčšinou sa jedná o karanténu v hoteli, i keď na začiatku bolo ľudí veľa, a tak prebiehala aj na štadiónoch a v školách.

Približne pred mesiacom na naliehanie Európskej únie uvoľnili pravidlá pre ľudí z EÚ. Ak má človek už existujúce povolenie k pobytu v Číne, môže si zažiadať o nové víza, na ktorých sa dá vstúpiť späť do krajiny. Toto opatrenie uvoľnili najmä na naliehanie zastupiteľských orgánov jednotlivých krajín EÚ a kvôli chystajúcej sa výstave Import Expo v Šanghaji, je však možné, že nariadenia po výstave znova sprísnia. Pre ľudí ktorí nemajú už existujúce povolenie na pobyt, je celý rok nereálne prísť do Číny.

Číňania síce môžu vycestovať do niektorých krajín, nie je to však odporúčané. Cestovné kancelárie nesmú robiť zájazdy mimo hraníc Číny, ak by priniesli nakazeného človeka, bola by proti nim vyvodená právna zodpovednosť. Číne sa tak darí efektívne zabrániť tomu, aby sa vírus do krajiny vrátil. Šírenie v rámci krajiny zastavili prísnymi uzavretiami celých miest alebo jednotlivých mestských štvrtí, kde sa nákaza potvrdila. Podobné lokálne uzavretia sú stále pravidelné, i keď už ich je menej. Jeden z najväčších lockdownov bol v provincii Xinjiang, zasekli sa tam dokonca aj celé náklady tovaru, nikto a nič nemohlo ísť ani dnu, ani von z provincie. Jednu takú situáciu som aj riešil s klientom, ktorému tam uviazol tovar na niekoľko týždňov. Medzi naposledy uzavreté mestá patrí napríklad mesto Ruili v Yunnane (mesto znova otvorili okolo 21. septembra). Akonáhle k nejakému lockdownu dôjde, Čína najprv izoluje a otestuje štyri úrovne ľudí - nakazených, potenciálne nakazených, ľudí s príznakmi a ľudí, čo sa dostali do priameho kontaktu s niekym nakazeným. V rámci posledných uzavretí však už testovali celoplošne celé obyvateľstvo.

V naposledy uzavretom meste Ruili identifikovali na začiatku septembra šesť nakazených ľudí, ktorí priniesli vírus z Barmy a prejavili sa u nich príznaky. O štyri dni neskôr mesto zavreli na týždeň, nesmelo sa ani vychádzať z domovov. O zásobovanie sa staral štát. Okrem samotného Ruili zaviedli núdzový stav v ôsmych hraničných okresoch a 25 hraničných mestách tejto provincie. V rámci mesta Ruili otestovali všetkých obyvateľov, to je 287 000 ľudí počas jedného týždňa. Až keď izolovali všetkých ľudí s potvrdeným vírusom, mohla sa uzávierka skončiť. Aj po ukončení uzávierky bola väčšina ľudí ďalší týždeň doma a školy boli zatvorené ešte týždeň. Kontroly na hraniciach s juhovýchodnou Áziou sprísnili tiež, tradične sú pre ľudí v týchto oblastiach voľne priechodné.

Prístup obyčajných ľudí je tu taktiež oveľa zodpovednejší než u Európanov. V lete si celé Slovensko užívalo dovolenky a vyzeralo to, akoby si mysleli, že aj korona je „niekde na pláži“ a vráti sa až na jeseň. Žiaľ, vírusy na dovolenky nechodia. V Číne takéto absolútne povolenie opatrení a obozretnosti vôbec neprebehlo, cestovať sa začína až teraz po mesiacoch takmer žiadnych nových nakazených. Do oblastí, kde prebehol lockdown, sa necestuje. Rodiny so školopovinnými deťmi necestujú vôbec, pretože by ich deti inak nemohli chodiť dva týždne do školy a celá rodina by musela byť v domácej karanténe.

Číňania sa taktiež nebránia ochranným pomôckam, rúšks sú súčasťou miestnej kultúry už desiatky rokov. V preľudnených ázijských mestách si ľudia berú rúško do metra alebo na miesta s veľkou koncentráciu ľudí úplne bežne, bez ohľadu na epidémie. Rovnako je prirodzené, že si pravidelne dezinfikujú ruky, ale napríklad aj taniere a príbory v reštaurácii. Aj keď nie je žiadna epidémia, majú to v kultúre. Počas epidémie sa tieto ich bežné návyky ukázali ako efektívne. V roku 2003 tu už jednu epidémiu mali, SARS, a tak majú viac skúseností ako my v EÚ. To, čo sú pre ľudí u nás „novinky“ (rúška, rukavice, okuliare, dezinfekcie) sú pre Číňanov bežnou hygienou. Nevznikajú tak žiadne konšpiračné teórie ani vlny odporu, ktoré sú u nás obrovský problém.
Konšpiračné teórie nie sú v Číne problém aj kvôli silnej cenzúre a autoritatívnemu vládnutiu jednej strany, ktoré vo väčšine prípadov nie je ideálne, avšak v období pandémie má oproti demokratickým režimom veľkú výhodu. Aj preto sú mnohé čínske opatrenia u nás nepredstaviteľné. Okrem toho nemáme ľudí, prostriedky a ani schopnosti na Slovensku testovať státisíce ľudí denne zadarmo. Problémy máme už pri tisícoch testov. No minimálne v zodpovednom prístupe by sa u nás ľudia mohli inšpirovať od Ázie, aj to by veľmi pomohlo.

Hádam ste si našli nejaké informácie, čo vás zaujali, buďte zodpovední a dávajte si pozor.



Hádam ste si našli nejaké informácie čo vás zaujali, budte zodpovední a dávajte si pozor.

Minulý mesiac som publikoval

Minulý mesiac som začal polhodinovým videom o čínskom čaji. Potom nasledovali dva vlogy z našej kuchyne a do videí sa pridala aj moja žena. Prvé video sme natočili o kuracích kúskoch kungpao a druhé o morských kraboch v Šanghaji. V tom druhom videu som sa taktiež trošku rozrozprával o Covide a súčasnej situácii, pretože sme po pol roku konečne mohli ísť za čínskou babkou do domovu dôchodcov. Covide som sa venoval aj v poslednom videu, rozprávam prečo si myslím že majú Číňania tak málo nakazených. Okrem toho som zmenil domovskú stránku môjho webu a pokúsil som sa tam vyzdvihnúť aj môj youtube kanál. Predsalen ten mi tento rok zaberá najviac času. No a na blogu som spravil malý fotografický update z ulíc Šanghaja. Na a nakoniec som pridal aj text tohoto emailu na blog, keďže sa mi oproti plánu výrazne predĺžil.

Ešte niečo

Čínske mesto Wuhan (Wu-chan) dnes pozná kvôli pandémii koronavírusu celý svet. Spisovateľka Fang Fang zachytila vo svojom denníku z Wuhanu vypuknutie epidémie, počiatočnú paralýzu a hrôzu neistoty mesta, úplný lockdown, kolaps zdravotníctva a cestu k normálu. Je to autentické a veľmi silné svedectvo. V preklade a s mojimi poznámkami vyjde už čoskoro vo Vydavateľstve RAK a tak som pre vás pripravil malú ukážku, ktorá sa teraz celkom hodí. Fang Fang si za svoje denníkové záznamy publikované na sociálnej sieti vyslúžila nenávisť a hejtovanie. Internetoví trollovia, popieranie pandémie, konšpiračné teórie - to vonkoncom nie je iba záležitosť západného sveta. Veď posúďte:
"Písali mi, že táram nezmysly, lebo príbuzní si predsa veci po zosnulých vždy vyzdvihnú, prečo by tam teda zostalo toľko mobilov? Ako vraj môžem takto klamať. Problém je, že títo ľudia si myslia, že svet je stále v normále, že sa nič nedeje a podľa toho robia závery. Ešte si nepripustili, že svet sa zmenil. Nenechajú si to vysvetliť.
Vo Wuhane sa udiala katastrofa. Čo to presne znamená? Nie je katastrofou že musíme nosiť rúška. Ani naša izolácia doma či potreba priepustky. Katastrofou je, že denne umrie toľko ľudí, ako predtým za mesiac. Kým predtým brali pohrebné vozy mŕtvych v rakvách po jednom, teraz ich berú v plastových vreciach všetkých pokope. Katastrofa nie je to, že v rodine niekto zomrel. Katastrofa je, že v priebehu dvoch týždňov umrie celá rodina. Katastrofa je, že chorí márne chodia hore dole v daždi a vetre, aby našli nemocnicu, kde im pomôžu. Katastrofa je, že ľudia v radoch na vyšetrenie čakajú do rána ďalšieho dňa a niekedy sa nedočkajú vôbec, dokonca bezvládne padnú na zem. Katastrofa je, že kým rodiny dostanú oznam o uvoľnení lôžka v nemocnici, blízki dodýchajú. Katastrofa je, že ak niekoho hospitalizujú, je pravdepodobné, že svojich blízkych videl naposledy. Naozaj si myslíte, že teraz niekto strojí pohreby? Alebo si chodí vyzdvihnúť pozostatky? Nie, ľudia zomierajú. Bodka. Ich telo odvezú a spália. Na začiatku bol nedostatok ľudí, lôžok a ochranných pomôcok pre zdravotníkov. Nákaza sa rýchlo šírila a nedostatok začal trápiť aj krematória. Nebol dostatok zamestnancov ani spaľovacích pecí. Okrem toho, ľudí treba spopolniť čo najskôr, ich telá sú toxické. Viete to? Problém nie je v tom, že by ľudia nevykonávali prácu poriadne, jednoducho ju poznamenala katastrofa. Oni pracovali naplno, až za hranicu, ale nech sa snažia koľko chcú, nároky internetových trollov nikdy nemôžu splniť."

Kniha vyjde čoskoro...

Na facebooku nášho rodinného Vydavateľstva Rak pridávame pravidelne zaujímavosti z histórie. Toto je najpopulárnejší príspevok posledného mesiaca:

Stredoveká kráľovná s rúškom?

🤭

Na náhrobku v rímskej Bazilike Santa Maria in Aracoeli (=Panna Mária na oltári nebies) je zobrazená žena s korunou na hlave a zrejme zub času spôsobil, že vyzerá, akoby mala na tvári protikoronové rúško.

😷

Ide o bosniansku kráľovnú Katarínu Kosača-Kotromanić (1424 - 1478), a keďže Bosna bola v tom období súčasťou Uhorského kráľovstva, povedzme si o nej niečo viac.

🧐

So svojím manželom Štefanom mala syna Žigmunda a dcéru Katarínu. Na území Bosny Katarína založila viaceré kostoly (na základoch Kostola sv. Kataríny v Jajce bola neskôr postavená mešita). Jej manžel, kráľ Štefan, zomrel v roku 1461 a Bosna bola čoraz viac ohrozovaná Osmanmi. V roku 1463 sem vpadol sultán Mehmed II. s vojskom a Kataríninho ochrancu, nevlastného syna (z prvého Štefanovho manželstva) popravili na Carevom Polje pri Jajce. Osmani odvliekli do zajatia obe Katarínine deti, ktoré konvertovali na islam (Žigmund ako Ishak-beg Kraljević dosiahol v Osmanskej ríši významné postavenie). Katarína sa istý čas ukrývala v Dubrovníku, potom utiekla do Ríma, kde pod ochranou pápeža prežila vyše desať rokov, márne dúfajúc, že ešte uvidí svoje deti… V testamente im zanechala Bosnu, ak sa vrátia ku katolíckej viere, inak mala krajina pripadnúť Sv. stolici. Niektorí historici uvádzajú, že v Ríme vstúpila k františkánkam, alebo sa stala členkou III.rádu františkánov. "Kráľovná s rúškom" teda mala smutný osud - v priebehu krátkeho času prišla o svojho manžela, deti aj kráľovstvo…

Ďalšie zaujímavosti v skratke

Anglická sekcia

A to je na tentokrát všetko. Tentokrát som ten mail trochu natiahol, ospravedlňujem sa. Ale tých covidových updateov je nejak veľa :)

Páčil sa vám tento newsletter? Pošlite ho ďalej, alebo ho zdieľajte na sociálnych sieťach. Alebo mi napíšte, to ma vždy poteší ;-)

Pavel